Ľubo Urbančok z Číny za úplným zatmením Slnka (22.7.2009)
Deň odchodu
Ráno po nádhernom prebudení sa som sa vybral na električku, ktorá ma mala odviesť smerom k ďalším kolegom, ktorí nás mali zobrať na letisko. Avšak po pomýlení si smeru električky som si pekne skomplikoval cestu, keďže ma zaviezla asi 40 minút opačným smerom. Nevyhol som sa ani kontrole revízorom, ktorý ma upozornil na to, aby som si zakúpil lístok na batožinu. Nakoniec som sa vrátil ešte kúsok električkou a uprostred rozbitého Račianskeho mýta ma vyzdvihla časť našej expedície a úspešne sme sa vydali s meškaním na letisko. Na letisko sme prišli okolo 9:45 a po zistení si miesta check-inu, sme sa bez problémov zbavili veľkej batožiny.
Zjavne Rusom nevadila ani mierna nadváha
našej batožiny a osvedčilo sa to, že mi dosiaľ nikdy ešte nekontrolovali ani
príručnú batožinu. Bez problémov sa dostávame až do lietadla, kam nás odviezol
autobus. Odlietame a čoskoro sa už kocháme pohľadom na Bratislavu zo vzduchu a
obdivujeme rôzne typy oblačnosti. Po 3 hodinách pristávame na Šeremetievovom
letisku v Moskve. Po dôkladnej prehliadke ruského typu sa vydávame hľadať miesto
odletu nášho lietadla do Pekingu. Nedarí sa nám. Miesto obvyklej tabule, kde sú
všetky odlety, nenachádzame nič. Nakoniec nájdeme 2 televízory, z ktorých
funguje len 1, kde sú zobrazené odlety a miesto nášho odletu. Na moskovskom
letisku sa nachádza len niekoľko barov, reštaurácií. Zvyčajne sa cítim dobre
počas čakania na letisku, ale tu nič. Buď sú isté veci príliš lacné, alebo
naopak- príliš drahé. Pre porovnanie- poľovnícky ďalekohľad, ktorý u náš kúpite
za 800 Sk, tu kúpite za 8 000 Sk.
|
|
|
|
|
| Na viedenskom letisku Fero Erben dokumentuje každý môj krok počas naše expedície |
Aeroflot-
Ruská letecká spoločnosť. Mladá letuška nás poučuje o bezpečnosti na lietadle |
Matriošky na letisku- počas astronomickej expedície sme natrafili na astronomické
ceny |
Čas si krátili hraním človeče nezlob se... | Duty Free
Moscow.- veľká časť letiska je v rekonšrukcii, možno aj stánky pribudnú. |
Po dlhom čakaní, na najotrasnejšom letisku, aké som kedy
videl, ktoré si niektorí krátili hraním
Človeče nezlob se. .. a ja som sa na
letisko zlobil, keďže bolo iné, než som bol zvyknutý, sme asi po 6 hodinách nastúpili na palubu lietadla Boeing 767. Ďalšie
prekvapenie... Zjavne sa nejednalo o najnovšie lietadlo a na rozdiel od iných
interkontinentálnych letov, ktoré som zažil, nemal každý z nás vlastný monitor s
možnosťou výberu filmu na pozeranie a pod., ale bolo vybavené napr. projektorom,
ktorý počas letu na stenu premietal našu aktuálnu polohu.
Veľmi pekne boli z lietadla pozorovateľné lokálne búrky. V
niektorých mrakoch sa blýskalo ako na diskotéke.
 |
 |
 |
 |
 |
| Duty free
moscow 2- a čosi predsa len tam bolo na tom letisku. |
Pohľad na jazerá na ruskej Sibíri s prichádzajucim súmrakom | Svitanie pokračuje, prvé lúče Slnka |
Čínske pohoria |
|
Po večeri ( Aeroflot v tomto prekvapil, jedlo v ich lietadlách
je veľmi hojné) a prelete nad Sibírou sme po krátkej noci obdivovali nádherný
východ Slnka. Zažil som ich už niekoľko, ale tento bol asi najkrajší, pretože
bol spestrený zaujímavou oblačnosťou. Postupne sme po prelete prelietali
nad Mongolskom, až sme sa dostali do územia Číny.
Prílet do Číny.
Po prebratí sa po 1 hodinovom spánku v lietadle, som sa
zobudil a dostal akurát raňajky. Z lietadla sa naskytal nádherný pohľad na
čínske pohoria a vrchy. Krátko pred pristávaním v Pekingu sa naskytol aj parádny
pohľad na čínsky múr. Po pristátí sme všetci museli čakať v lietadle. Do
lietadla nabehli mladé dievčiny, ktoré nám na mieste, za pár sekúnd odmerali
teplotu. Museli sme vypísať formulár, že kde sme sa nachádzali predošlých 7 dní
pred našou cestou, a či sme nemali príznaky nejakej chrípky. Taktiež bolo
potrebné popísať podrobne miestá pobytu našej cesty a pod. Po odovzdaní papierov
a pasovej kontrole a kontrole víz sa hladko dostávame k našej batožine. Pred
letiskom som chytil malý mikrobus, ktorý celú našu 6 člennú expedíciu hladko po
ukázaní mena hotelu zobral za hodinku do nášho hotela. Za taxík sme dali spolu
asi 350 juanov, čo je asi v pohode cena. Po príchode do hotela sme sa ubytovali
do pohodlných klimatizovaných izieb. Teplota vonku bola okolo 40 stupňov, bolo
veľmi dusno a smrad. No a ešte vec, čo nás vítala od letiska. Smog. Čosi
neskutočné. Kto si myslel, že vie z Európy čo je smog, je na obrovskom omyle.
Čosi neopísateľné. Budovy sa nám skrývali v smogu, ako keď máme u nás hmlu.
 |
 |
 |
 |
 |
| Po pristátí v Pekingu- letisko |
Peking, kráľovná bicyklov |
Samé bicykle |
Ruch križovatky | Smeti nikoho nevyrušujú v tom smrade |
Po krátkom ubytovaní sa sme sa vybrali do mesta. Smrad, dusno
pokračovalo. No a najmä teplo a smog. Cestou sme sa prešli čímsi na spôsob
malého trhu až sme sa dostali do miestneho supermarketu, ktorý sa nachádzal na 3
poschodiach. Bola to zaujímavá
skúsenosť. Coca-cola asi 0,5 Eur v prepočte. Na druhom poschodí sa nachádzalo
kadejaké mäso a ja som bezmála hodil tyčku. Smrad príšerný. Zrejme počnúc psím
mäsom tam bolo všetko možné.
Po krátkom nákupe a obhliadke spomínaného supermarketu sa vyberáme ďalej po meste. Obrovské križovatky, množstvo bicyklov. Zrejme Číňania majú semafory len ako formalitu a chodia v pohode cez cestu hocikedy. Zaujímavé je, že sú tu asi 1m široké jazdné pruhy, vyhradené pre cyklistov. Vraj Peking, ako som sa neskôr dozvedel, je kráľovstvom bicyklov. Mnohé pripomína vlaňajšie olympijské hry. Ľudia, miestni predavači i iní, nosia tričká s anglicko-čínskym nápisom - One world, one dream (Jeden svet, jeden sen).
 |
 |
Po prechádzke sa rozhodujeme dať si večeru v pravej čínskej reštaurácií. Objednávame si na základe obrázkov asi 10 rôznych jedál. Na obrázkoch vyzerali byť porcie malé. Obsluha sa zrejme na nás dobre zabavila. Nakoniec nám doniesli mäso a rôzne jedlá. Do piecky, uprostred nášho stola, umiestnili oheň, otvorili komín a pred nami nám pripravili jedlo. Pochutnávali sme si na chobotnici a iných morských príšerách a rôznych typoch mäsa (netuším akých. Pýtali sa ma, či som jedol už psie mäso- je to možné). Za celú večeru sme zaplatili asi 30 Eur. Mali sme plný obrovský stôl jedla a dosť ho tam aj ostalo. |
| Príprava večere v miestnej reštaurácií |
Pohľad na reštauráciu s domorodcami z vonka |
Degustácia čínskej kuchyne bola dokonalá. Priam až stačila, avšak to som netušil, že môj žalúdok sa veľmi ľahko prepne do úsporného režimu. |
Po večeri sme už išli do hotela. Cestou nás ešte
zarazilo Slnko. Nachádzalo sa vo výške 20 stupňov nad obzorom, avšak vyzeralo,
ako keď u nás vychádza, ba dokonca ešte slabšie. Bolo slabšie dokonca ako mesiac
v splne, takže si viete predstaviť intenzitu smogu.
Dosť bolo vzrušenia. Som unavený. Počas toho, ako sa mi kopírujú fotky po nevyhnutnej sprche zaspávam, vyčerpaný z cesty a plný nových skúseností a zážitkov.
1 deň v Číne, 15.7.
Hneď po prílete som nám zarezervoval tour na Čínsky múr, asi
najzaujímavejšiu vec, ktorú Peking ponúka (stála pôvodne 240 Juanov, ale po
zjednaní ceny nás vyšla 220 Juanov na osobu). Pôvodne sa naša cesta mala začať o
8:00 ráno, avšak večer o 11 dostali do druhej izby telefonát, že bude o 7 ráno.
Ani sme sa nestihli naraňajkovať ( z neskoršej skúsenosti musím skonštatovať, že
o nič sme neprišli) a už sme sedeli v aute s anglickou sprievodkyňou, ktoré s
nami smerovalo k asi 75 km vzdialenému Čínskemu múru. Mrzel ma akurát stav
počasia, resp. stav vzduchu,
všade množstvo smogu a ani 75 km od nášho hotela, nachádzajúceho sa 5 min pešo
od zakázaného mesta, to nebolo vôbec lepšie. Kým sme sa my nachádzali na jednej
časti Čínskeho múru, druhá časť,
ktorá bola od nás vzdialená sa ponárala v smogu. Naše rozčuľovanie
kvôli neskoršiemu príchodu sa však ukázalo ako zbytočné. Tým, že sme došli
zavčasu ráno na múr, sme boli v obrovskej výhode. Nebolo tam ešte veľa ľudí. Pri
našom odchode sa to tam hemžilo Číňanmi ako mravcami.
Vraj túto časť múra navštívi denne viac ako 20 000 turistov. Od roku 1986 je
súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Viete si predstaviť, keď toto obrovské mesto s asi 17,5
miliónmi obyvateľov sa rozprestiera na veľkosti asi 16 000 km2, teda asi 1/3
Slovenska. Bolo postavené presne tak, že sa nachádza mimo ničivých živlov akými
sú napríklad zemetrasenia, ktoré sú tu veľmi neobvyklé a nezvyčajné. Samotný
názov Beijing znamená Bei - Sever - jing- hlavné mesto- teda hlavné mesto severu.
Keďže Čína a samotný Peking, sú veľmi priemyselné miesta, ďalšie naše zastávky
sa týkali priemyslu. Konkrétne sme navštívili výrobňu šperkov a hodvábu. Typicky,
čínsky, všade sa na vás snažia niečo našiť a samozrejme všade zjednáte. Nakoniec
vám spokojný obchodník predá tovar a vidíte, aký je
šťastný, určite na vás dobre totiž zarobil. V prvom rade,
netreba byť na nich mäkký a treba byť neodbytný,
keď odídete bez nákupu, oni za vami pribehnú.
Vo výrobni šperkov som si mohol na vlastnú kožu hneď vyskúšať,
ako takéto zjednávanie funguje. Som sa snažil zjednať cenu glóbusu, čo je
vyskladaný z minerálov z asi 1500 Eur na 1200 Eur a išlo to hladko. Tak a vidíte,
vitajte v Číne. Nakoniec som kúpil dve čajové-šálkové sady za výhodnú cenu.
Zaujímavosťou je, že v tejto obrovskej predajni a výrobni šperkov boli vyrobené
aj olympijské medajly na LOH v Beijingu 2008.
 |
 |
 |
 |
 |
Ďalšia zastávka bola zasa výrobňa hodvábnych vecí. Tá sa
nachádza pri olympijskej dedine a zároveň neďaleko štadióna Vtáčie hniezdo,
ktoré slúžilo o.i. pri otváracom ceremoniály LOH 2008. Tu sme videli ako sa
postupne z priadky stáva hotový hodváb a hotový výrobok napríklad hodvábny
vankúš. Ceny boli fantastické, ale nemohli sme si dovoliť hneď prvý deň
nakupovať toľko vecí. Za jeden pohodlný veľký vankúš, odsatý
od vzduchu, aby sa ľahko previezol v lietadle (premyslené,
že ? ) po vás chceli asi 20 Eur.
Nakoniec som kúpil nádhernú ručne maľovanpú
hodvábnu šatku za bezkonkurenčnú cenu. ( už som pomaly ako tie televízne
reklamy :) )
Nasa citytour pokračovala. Čoskoro sme sa ocitli v predajni
čaju, kde nás čakalo ochutnávanie
čajov a samozrejme čo iné lákavé ponuky. A aby sa nám
dobre oddýchlo, zakončili sme deň masážou nôh. Už som hovoril, čert nech je v
tom, keď nám niečo nechcú predať... No a čert v tom bol. Čírou náhodou sa tam
nachádzali lekári z Nepálu, ktorý mne a Marošovi ponúkli na chudnutie jedinečný
olej. No uznajte. Pekne som ich poslal do teplých krajov, veď účinnejšie
chudnutie ako pobyt v Číne, teda stravovanie
sa tunajším jedlom nepoznám. Smelo si človek povie, tento týždeň som už jedol.
Tento vyčerpávajúci deň som nakoniec zakončil
kráľovským spôsobom... Kráľovsky som zaspal v kráľovskej posteli,
vyhotovenej z kráľovského hodvábu a prebudil som sa o 2 v noci,
aby som pokračoval v písaní tohoto denníka a upravovaní a spracovávaní fotiek.
2. deň v Číne
Denník a fotky som spracovával až do 6 hodiny ráno. O 4,
keď začínalo svitať sa k hučaniu klimatizácie niečo pridalo, no netušil som, že
čo to môže byť. Po vykuknutí z okna som zistil, že sa spustil lejak.
Keďže mi škvŕkalo v bruchu a do raňajok
ostávala ešte hodinka, nakoniec som si zdriemol a
o 2 hodiny sa s Ferom Erbenom vybral na raňajky ( tie isté ako predošlé dni,
nič jedlé poriadne okrem melóna). Po raňajkách sme sa vrátili do
izby a zadriemali sme. Poobede o 2 sa vyberáme do Strateného
mesta, aj napriek lejaku. Hneď vedľa hotela si kupujem pršiplášť.
Pokúšam sa zjednávať, no je to nevyhnutná vec, takže za 3 eurá beriem kvalitný (prší
plášť), ktorý ma zachová nakoniec celý deň suchého. Prichádzame do
Strateného mesta, prehliadame si ho z vonku, prechádzame okolo rieky. Ako
vidíme, pre Číňanov je to zvláštnosť, pretože ani zlé
počasie ich neodradí od jeho návštevy. Po obhliadke sa
vraciame späť k jednej z brán a kupujeme si lístok a vstupujeme do záhrad s
nádhernými budovami. Stále leje. Na foťák nasadzujem prevažne širokáč a fotím si
krajinu, dážď i ľudí. Nakoniec, keď sa mi asi po 3 hodinách krajina zunuje, lebo
sa mi to všetko zdá byť na jedno kopyto, opúšťame brány Strateného
mesta a vyberáme sa k východu. Tam zastihneme cyklistu, ktorý nám núka možnosť
zviesť sa na bicykli.
Dnes v
noci európskeho času budú môcť obyvatelia v juhovýchodnej polovici Ázie
a v západnej časti Tichého oceánu
pozorovať
pozdĺž úzkeho pásu
úplné
zatmenie Slnka.
(
zač.úpl. 2:53, koniec úpl. 6:18 LSEČ).
Toto úplné zatmenie
je najdlhším pozorovateľným zatmením Slnka
v 21. storočí s trvaním asi 6 minút a 39 sekúnd, pričom teoretická
hranica najdlhšieho možného zatmenia je 7 minút a 30 sekúnd. Toto
zatmenie sa zrejme zaradí v prípade jasnej oblohy do histórie aj ako
zatmenie, ktoré videlo najviac ľudí v histórii, keďže prechádza husto
obývanými oblasťami Číny. Tu prechádza cez druhé najobývanejšie mesto v
tejto krajine Shanghai, v ktorom ho bude môcť pozorovať viac ako 20
miliónov obyvateľov.
Úplné zatmenie Slnka, je výnimočný úkaz, ktorý
nastáva len raz za dlhšiu dobu. Môže k nemu dôjsť pri vhodnej
konštelácii Zeme, Mesiaca a Slnka, pri čom Mesiac zakrýva pre
pozorovateľa na Zemi Slnko. Tento úkaz je o to vzácnejší, že pri ňom
môžeme pozorovať časť slnečnej atmosféry, takzvanú slnečnú korónu, ktorá
je pozorovateľná len počas úplného zatmenia. Je to teda jedinečná
možnosť pre vedcov ako skúmať túto časť atmosféry našej materskej
hviezdy.
Slovenská slnečná fyzika sa radí medzi svetové
špičky, čo sa týka výskumu slnečnej koróny a slnečných zatmení. Z tohoto
dôvodu sa na pozorovanie vypravila expedícia Dr. Vojtecha Rušina z
Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici na
Maršalove ostrovy. Do Shanghaia sa vypravili členovia Slovenského zväzu
astronómov amatérov, študent Ľubomír Urbančok a František Erben. Títo naši astronómovia sa
vydali
na expedíciu, alebo skôr na túto riskantnú lotériu zväčša na
vlastné náklady. Necelý deň pred zatmením je predpoveď počasia veľmi zlá
pre okolie Shanghaia. Stovkám astronómov ostáva len nádej. Keď to
nevyjde, tak ďalšiu možnosť majú 11.7.2010 v oblasti Čile.
Na Slovensku budeme môcť pozorovať najbližšie
čiastočné zatmenie Slnka 4.1.2011, na úplné zatmenie Slnka si musíme na
Slovensku počkať do 7.10.2135.