Obloha ( December - Január) (Pavol Rapavý,  Hvezdáreň R.Sobota)

Dni sa budú až do zimného slnovratu skracovať, začiatkom januára budeme k Slnku najbližšie. Teploty v noci budú možno pre mnohých nepríjemne chladné, no tých, ktorých to neodradí čaká dobré obdobie. Zimná obloha je skutočne skvelá, ktorej dominuje zimný šesťuholník. Uvidíme všetky planéty, aj keď na Saturn si budeme musieť počkať až do rána. Decembrový spln bude zdanlivo veľký, nakoľko je súčasne v prízemí a do dosahu triédrov sa dostane aspoň jedna kométa. Skvelé podmienky čakajú aj meteorárov pri vianočných Ursidách aj Kvadrantidách.

 nočná obloha interaktívne  http://www.heavens-above.com/skychart.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

 planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý)  Všetky časové údaje su v SEČ

Merkúr

zapadá v polovici nautického súmraku ako objekt -0,5 mag a jeho večerná viditeľnosť sa zlepšuje, nakoľko 11. 12. je v najväčšej východnej elongácii (20,8°). Pred polovicou decembra zapadá asi 80 minút po Slnku a stále s pôvodnou jasnosťou. Po polovici mesiaca sa jeho viditeľnosť už rýchle zhoršuje, uhlovo sa približuje k Slnku a jeho jasnosť klesá. 19. 12. je v zastávke, začne sa pohybovať spätne a o deň neskôr je na konci občianskeho súmraku vo výške 4° s jasnosťou len 0,6 mag. Po dolnej konjunkcii 28. 12. sa presunie na rannú oblohu. Jeho uhlová vzdialenosť od Slnka sa rýchlo zväčšuje a podmienky na pozorovanie teda zlepšujú, aj keď jasnosť stúpa pomalšie. V polovici prvej januárovej dekády má len 1,2 mag, no vychádza už na konci astronomického súmraku. Od polovice mesiaca však už má -0,2 mag a 19. 1. je v najväčšej západnej elongácii (24,1°). Po nej sa viditeľnosť zhoršuje, no aj na konci tohto obdobia zapadne v polovici nautického súmraku.

1. 12. je v nevýraznej (6,6°) konjunkcii s Mesiacom, Merkúr bude len tesne nad obzorom, vľavo upúta jasná Venuša. Na peknú konjunkciu s Mesiacom si počkáme až na ráno 26. 1., vpravo bude Saturn, ku ktorému sa Merkúr priblížil už 9. 1.

Merkúr
  východ západ
1.12. 8:55 16:41
6.12. 9:05 16:52
11.12. 9:06 17:02
16.12. 8:56 17:06
21.12. 8:30 16:54
26.12. 7:46 16:22
31.12. 6:53 15:39
5.1. 6:12 15:02
10.1. 5:53 14:39
15.1. 5:49 14:26
20.1. 5:52 14:23
25.1. 6:00 14:26
30.1. 6:08 14:35

Venuša

Venuša (–4,2 až –4,7 mag) bude skvelou ozdobou večernej a nočnej oblohy, koncom januára zapadne až pred 21. hodinou. 12. 1. je v najväčšej východnej elongácii (47,1°). Jej jasnosť stúpa a keďže sa k nám priblíži z 0,992 na 0,541 AU, uhlový rozmer vzrastie zo 16,8 na 30,9´´. Ďalekohľadom môžeme pozorovať je fázu, ktorá sa zmení z 0,69 na 0,40.

Tesná konjunkcia Venuše s Neptúnom nastane 12. 1., v zornom poli ďalekohľadu uvidíme obe planéty naraz. Aj bez ďalekohľadu určite zaujmú jej konjunkcie s Mesiacom. 3. 12. bude Venuša večer asi 5° pod Mesiacom a vľavo aj červenkastý Mars. Ešte tesnejšie priblíženie nastane 2. 1., Mars už bude bližšie a ďalekohľadom pri ňom nájdeme aj Neptún. Podobné fotogenické zoskupenie si nenechajme ujsť aj v posledný januárový večer.

 

Venuša
  východ západ
1.12. 10:32 18:42
6.12. 10:31 18:55
11.12. 10:27 19:07
16.12. 10:22 19:20
21.12. 10:16 19:33
26.12. 10:08 19:45
31.12. 9:59 19:57
5.1. 9:49 20:08
10.1. 9:37 20:18
15.1. 9:25 20:28
20.1. 9:12 20:36
25.1. 8:57 20:43
30.1. 8:42 20:49

Mars

(0,6 až 1,1 mag) sa presunie z Kozorožca cez Vodnára do Rýb. Jeho viditeľnosť sa mierne zhoršuje, jasnosť klesá, keďže sa od nás vzdiali z 1,438 na 1,836 AU. Zapadne okolo 21. hodiny a na oblohe zaujme jeho červenkasté sfarbenie. Uhlový rozmer sa zmenší zo 6,5 na 5,1´´, čo je na pozorovanie útvarov na jeho povrchu málo, no mohli by sme zbadať aspoň jeho južnú polárnu čiapočku.

3. 12., ešte počas dňa, prejde tesne popod ι Cap (4,3 mag) a tak si môžeme dobre všimnúť jeho vlastný pohyb medzi hviezdami. Konjunkcie s Mesiacom nastanú 5. 12. a 3. 1., no aj keď je tá januárová tesnejšia, nastáva už ráno a do večera už budú obe telesá od seba 4º. Mars sa priblíži 1. 1. k Neptúnu len na 1´, no keďže ku konjunkcii dochádza dopoludnia, večer ich bude deliť už 0,3º. Večer pred a po konjunkcii bude pohľad ďalekohľadom na obe planéty súčasne v zornom poli iste zážitkom.

 

Mars
  východ západ
1.12. 11:33 20:57
6.12. 11:21 20:58
11.12. 11:10 21:00
16.12. 10:58 21:01
21.12. 10:45 21:03
26.12. 10:33 21:04
31.12. 10:20 21:06
5.1. 10:08 21:07
10.1. 9:55 21:08
15.1. 9:42 21:09
20.1. 9:29 21:10
25.1. 9:16 21:11
30.1. 9:03 21:12

Jupiter

(–1,8 až –2,1 mag) je v Panne a jeho nočná viditeľnosť sa zlepšuje. Začiatkom decembra vychádza 2,5 hodiny po polnoci, koncom januára však už hodinu pred polnocou. Vzdialenosť od nás sa zmenší zo 6,000 na 5,083 AU a jeho uhlový rozmer vzrastie z 32,9 na 39´´. Na oblohe zaujme svojou jasnosťou, vlastný pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje a koncom januára bude 3,5º severne od Spiky. Už malým ďalekohľadom uvidíme jeho štyri najjasnejšie mesiaca a výkonnejším prístrojom aj sploštený kotúčik a v búrlivej atmosfére zaujmú zvlášť tmavé rovníkové pásy a Veľká červená škvrna.

Konjunkcie s Jupiterom nastanú 22. 12. a 19. 1., zaujímavejšia bude však tá januárová.

 

 

Jupiter
  východ západ
1.12. 2:24 13:40
6.12. 2:09 13:22
11.12. 1:53 13:03
16.12. 1:38 12:45
21.12. 1:22 12:27
26.12. 1:05 12:08
31.12. 0:49 11:50
5.1. 0:32 11:32
10.1. 0:14 11:13
15.1. 23:53 10:54
20.1. 23:35 10:35
25.1. 23:17 10:16
30.1. 22:58 9:57

Saturn

(0,5 mag) v Hadonosovi je prakticky nepozorovateľný, zapadne ešte počas občianskeho súmraku a 10. 12. je v konjunkcii so Slnkom. V tom čase je od nás aj najďalej 11,031 AU. Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu, v polovici decembra vychádza na konci nautického súmraku. Podmienky jeho pozorovateľnosti sa však rýchlo zlepšujú, na prelome mesiacov vychádza už počas astronomického súmraku a koncom januára už po 4. hodine. Medzi hviezdami sa pohybuje východne smeruje do hustejších častí Mliečnej cesty. Na oblohe zaujme pokojným žltkastým svitom, v ďalekohľade upútajú jeho široko roztvorené prstence, ktoré pozorujeme z ich severnej strany. Za dobrých pozorovacích podmienok uvidíme aj tmavé Cassiniho delenie. V blízkosti Saturna nájdeme jeho najväčší mesiac Titan (8,9 mag) a do 11 mag aj ďalšie štyri (Dione, Thetys, Rhea a Japetus).

Konjunkcia s Mesiacom 27. 12. nastane v noci, ráno budú obe telesá nízko nad obzorom na svetlej oblohe. Lepšie na tom bude ich priblíženie 24. 1., nízko nad obzorom nájdeme aj Merkúr.

 

 

Saturn
  východ západ
1.12. 7:47 16:22
6.12. 7:30 16:05
11.12. 7:13 15:47
16.12. 6:56 15:30
21.12. 6:39 15:13
26.12. 6:22 14:55
31.12. 6:05 14:37
5.1. 5:49 14:20
10.1. 5:32 14:03
15.1. 5:14 13:45
20.1. 4:57 13:28
25.1. 4:39 13:10
30.1. 4:22 12:52

Urán

 

(5,7 – 5,8 mag) je v Rybách, jeho viditeľnosť sa mierne kráti. Začiatkom decembra zapadá tri hodiny po polnoci, koncom januára už hodinu pred polnocou. 29. 12. je v zastávke a začne sa pohybovať v priamom smere. Keďže je v oblasti pomerne chudobnej na hviezdy, mohli by sme ho nájsť aj bez ďalekohľadu. Vo výkonnejšom ďalekohľade ho uvidíme ako malý modrastý kotúčik s priemerom 3,5´´. Konjunkcia s Mesiacom 9. 12. je len vo vzdialenosti vyše 3° a ďalšia 6. 1. nastáva ešte pod obzorom.

Urán
  východ západ
1.12. 13:37 2:55
6.12. 13:17 2:34
11.12. 12:57 2:14
16.12. 12:37 1:54
21.12. 12:17 1:35
26.12. 11:58 1:15
31.12. 11:39 0:55
5.1. 11:19 0:35
10.1. 10:59 0:16
15.1. 10:39 23:53
20.1. 10:20 23:34
25.1. 10:00 23:15
30.1. 9:41 22:55

Neptún

(7,9 - 8,0 mag) vo Vodnárovi zapadá hodinu pred polnocou, koncom januára už po 19. hodine. Na jeho spozorovanie potrebujeme aspoň triéder. 6. 12. pred polnocou dôjde k zákrytu Neptúna Mesiacom, no v tom čase už bude u nás pod obzorom. Podobne na tom bude aj tesná konjunkcia 3. 1. a 31. 1. nastáva už krátko popoludní.

 

 

 

Neptún
  východ západ
1.12. 12:19 23:03
6.12. 11:59 22:43
11.12. 11:40 22:24
16.12. 11:20 22:05
21.12. 11:01 21:46
26.12. 10:41 21:27
31.12. 10:21 21:08
5.1. 10:02 20:48
10.1. 9:43 20:29
15.1. 9:24 20:10
20.1. 9:04 19:52
25.1. 8:45 19:33
30.1. 8:25 19:14
      

,

ďalšie interaktívne stránky oblohy

Vaša obloha http://www.fourmilab.ch/yoursky/

interaktívna mapa oblohy  http://www.google.com/intl/cs/sky/



Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére  a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko  6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú  vďaka  prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie  vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php


Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km

13. 6.2001 28. 8.2003 7.11.2005 24.12.2007  29. 1.2010 3. 3.2012 8. 4.2014  22. 5.2016 27. 7.2018 14.10.2020  8.12.2022 16.1.2025  19. 2.2027
 68,1 55,5 70,3 88,6  99,2 100,7 92,8  76,2 57,5 62,7 82,2 96,3 101,4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predpokladom toho, aby ste vôbec niečo videli na oblohe je tmavá obloha, aj po skončení roku IYA je úsilie astronómov zamerané proti svetelnému znečisteniu, na Slovensku funguje stránka k  SVETELNÉMU ZNEČISTENIU. 3.12. 2010 bol vyhlásený Park tmavej oblohy v Poloninách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

home späť na hlavnú stánku