Obloha (apríl-máj)
interaktívna mapa oblohy http://www.google.com/intl/cs/sky/
Večernú oblohu bude skrášľovať jasná Venuša, ktorá je
začiatkom apríla pod Plejádami. Jej viditeľnosť sa však kráti, uhlovo sa
blíži k Slnku a 6. 6. prejde popred jeho disk. Skracuje sa aj viditeľnosť
Marsu a Jupitera, Saturn však bude v opozícii a teda pozorovateľný celú
noc. Môžeme sa pokúsiť „uloviť“ Mesiac po nove, či pozrieť sa na jeho spln
v prízemí. Niekoľko pekných zoskupení s objektmi nočnej oblohy nám
pripravia asteroidy, v dosahu silnejších triédrov bude ešte kométa Garradd
a skvelé podmienky budú mať meteorári počas aktivity Lyríd.
planéty, tabuľky východov a západov ( Pavol Rapavý) Všetky časové údaje su v SEČ
 |
 |
|
Merkúr
vychádza len na začiatku občianskeho súmraku a keďže
má len 2 mag je na svetlej oblohe nepozorovateľný. Uhlovo sa od
Slnka síce vzďaľuje, 18. 4. je v najväčšej západnej elongácii
(27,5°; 0,7 mag), no geometrické podmienky sú nepriaznivé a jeho
viditeľnosť sa prakticky vôbec nezlepší. Po elongácii sa začne
uhlovo k Slnku približovať a 27. 5. je v hornej konjunkcii. Po
konjunkcii sa presunie na večernú oblohu, no uvidíme ho až
v druhej polovici prvej júnovej dekády.
22. 4. je v konjunkcii (2,0°) s Uránom, no
bude to ťažký oriešok aj pre triéder. Za pokus, takmer pre lovcov
rekordov, však stojí tesná konjunkcia s Jupiterom (0,4°) 22. 5.,
ktorá však je len 6,5° západne od Slnka. Keďže Merkúr bude mať
–1,6 mag, v ďalekohľade by sme snáď mohli uspieť.
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Venuša
(–4,4 až –4,0 mag) v Býkovi bude žiariť na večernej oblohe a aj keď sa jej viditeľnosť bude pomaličky skracovať, ostane neprehliadnuteľným objektom. Koncom mája zapadne na konci občianskeho súmraku a 6. 6., pri svojej dolnej konjunkcii, prejde popred slnečný disk.
24. a 25. 4. skrášli večernú oblohu s Venušou ešte aj Mesiac
a Jupiter, podobná situácia, tentokrát už bez Jupitera sa zopakuje
22. a 23. 5. Konjunkcie síce nebudú tesné, no na pekne sfarbenej
súmrakovej oblohe iste zaujmú.
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Mars
(-0,7 až 0,5 mag) v Levovi je nad obzorom už vo večerných hodinách
a zapadne až nadránom. Jeho viditeľnosť sa skracuje a koncom mája
nás svojou prítomnosťou poteší len v prvej polovici noci. Jeho
jasnosť klesá, nakoľko sa od nás vzdiali z 0,74 na 1,18 AU, no aj
tak medzi hviezdami zaujme svojim charakteristickým červenkastým
sfarbením. Jeho uhlový rozmer za zmenší z 12,6 len na 7,9´´ a tak
jeho albedové útvary budú pozorovateľné len obtiažne. Konjunkcie
s Mesiacom 3. 4., 1. 5. a 29. 5. budú nevýrazné, vzdialenosť bude
len 9 až 7°.
15. 4. je stacionárny (4° východne od Regulusa) a začne sa na
hviezdnom pozadí pohybovať v priamom smere.
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Jupiter
(–2,0 mag) sa presunie 14. 5. z Barana do Býka, jeho večerná
viditeľnosť sa skracuje. Začiatkom apríla ešte bude jasným
objektom večernej oblohy, začiatkom poslednej aprílovej dekády
však už zapadne koncom nautického súmraku. Neskôr sa aj napriek
svojej jasnosti stratí na presvetlenej oblohe, nakoľko 13. 5. je
v konjunkcii so Slnkom. Dva dni po konjunkcii je od nás najďalej
6,01 AU. Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu, uhlovo je však
blízko Slnka a tak vychádza len krátko pred ním.
22. 4. bude v slušnej konjunkcii s Mesiacom
nízko nad obzorom. Problematickú tesnú konjunkciu s Merkúrom 22.
5. sme popísali pri Merkúre. Veľká červená škvrna bude na
centrálnom poludníku Jupitera v ďalekohľade viditeľná len
1. 4. (18:25), 3. 4. (20:04) a 2. 5. (19:14)
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Saturn
(0,3 – 0,5 mag) je v Panne, severovýchodne od Spiky. Podmienky
jeho viditeľnosti sú vynikajúce, nakoľko 15. 4. je v opozícii
a teda nad obzorom po celú noc. Po opozícii sa jeho nočná
viditeľnosť skráti, koncom mája zapadne dve hodiny po polnoci.
V opozícii bude k nám najbližšie, jeho uhlový rozmer dosiahne
19,1´´. Už v malom ďalekohľade uvidíme jeho prstence, ktoré
pozorujeme z ich severnej strany, ich skutočná krása však vynikne
až dostatočnom zväčšení. Ich šírka sa mierne zmenší z 10,5 na
9,1´´.
Saturnov najväčší mesiac Titan, ktorý objavil v roku 1655 Ch.
Huygens, je možné nájsť už aj menšom ďalekohľade, nakoľko jeho
jasnosť je 8,4 mag. Z jeho veľkej rodiny 62 mesiacov môžeme vidieť
ešte aj niektoré ďalšie, do 11 mag to je Rhea (9,8 mag), Tethys
(10,3 mag) a Dione (10,5 mag).
Konjunkcie s Mesiacom (7. 4., 4. 5.) budú pomerne nevýrazné
a navyše v blízkosti splnu.
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Urán
(5,9 mag) bol koncom marca v konjunkcii so Slnkom, uhlovo sa od
neho vzďaľuje a jeho viditeľnosť na rannej oblohe sa pomaličky
zlepšuje. V polovici apríla vychádza len na začiatku občianskeho
súmraku, no koncom mája už počas súmraku astronomického a tak dve
hodiny po polnoci je vo výške 7°. Z Rýb sa 12. 5. presunie do
Veľryby.
19. 4. bude v jeho blízkosti tenký ubúdajúci kosáčik Mesiaca
a Merkúr (konjunkcia s ním je o 3 dni neskôr), no na svetlej
oblohe to nebude s pozorovaním jednoduché. Na tmavšej oblohe bude
s Mesiacom 16. 5., obe telesá však budú od seba takmer 5°.
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Neptún
(8,0 – 7,9 mag) vo Vodnárovi je na tom lepšie ako Urán, nakoľko je
vyše 30° západnejšie. Vychádza teda skôr, začiatkom apríla pri
nautickom súmraku a koncom mája je nad obzorom už v druhej
polovici noci. V ďalekohľade ho uvidíme ako pokojne svietiaci
modrastý objekt, pri dostatočne veľkom zväčšení aj ako kotúčik
s priemerom 2´´. V prvej polovici druhej májovej dekády sa ponad
Neptún, asi 0,5° severne, bude presúvať asteroid (11) Parthenope
(11,2 mag).
Mesiac sa k nemu priblíži 16. 4. a 13. 5., ich vzájomná
vzdialenosť však neklesne pod 5°.
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Animácie nočných svietiacich mrakov z 13.7. Nočné svietiace mraky sa objavujú blízko obdobia letných slnovratov, v zemepis. šírkach od 50-65. Na rozdiel od normálnych mrakov, ktoré sa vyskytujú v troposfére, tieto sú omnoho vyššie až 80-85km v mezosfére a sú tvorené drobnými ľadovými časticami. Pozorovať sa dajú, keď je slnko 6-16 stupňov pod obzorom (okolo miestnej polnoci) a to od severozápadu až po severovýchod ale len v tomto období, pretože práve vtedy je v týchto oblastiach mezopauzy najnižšia teplota -130 st., čo je podmienka ich vzniku. Čiastočky ľadu tu vznikajú vďaka prenosu malého množstva vodnej pary z nižšej časti atmosféry a zároveň aj vzniku molekúl vody priamo v mezosfére - asi štiepením metánu slnečným žiarením. Presnejšie vysvetlenie zatiaľ neexistuje. V poslednom období sú častejšie vďaka zmene klímy a aj nízkej slnečnej aktivite. Z polárnych oblastí hoci sú aj tam, nie sú viditeľné, pretože v tomto období je tam príliš veľa svetla..podrobnejšie v http://ukazy.astro.cz/nlc.php
 |
 |
Opozície Marsu - vzdialenosti sú v mil. km
| 13. 6.2001 | 28. 8.2003 | 7.11.2005 | 24.12.2007 | 29. 1.2010 | 3. 3.2012 | 8. 4.2014 | 22. 5.2016 | 27. 7.2018 | 14.10.2020 | 8.12.2022 | 16. 1.2025 | 19. 2.2027 |
| 68,1 | 55,5 | 70,3 | 88,6 | 99,2 | 100,7 | 92,8 | 76,2 | 57,5 | 62,7 | 82,2 | 96,3 | 101,4 |
